Toto kedysi robili ľudia, aby sa schladili v horúčavách

  

 

Klimatizácia v kancelárii, aute, domácnosti. S takouto výbavou sa letným horúčavám celkom ľahko vyhnete. Alebo sa pred nimi aspoň viete skryť.

V pohodlí žijeme vďaka vlastnej vynaliezavosti. Ale horúčavy tu boli aj vtedy, keď klimatizácia neexistovala. Aj vtedy s nimi ľudia bojovali. Robili všetko, čo sa dalo. A museli byť kreatívni. Nemali k dispozícii moderné technológie, bez ktorých si dnes nevieme predstaviť leto.

Na vynález klimatizácie si ľudstvo muselo počkať do samého začiatku 20. storočia. Ale pôvodne ju mali využívať len priemyselné objekty. Štandardom v domácnostiach, hlavne v USA, sa stala až po druhej svetovej vojne.

Čo sa dialo dovtedy? Ako predošlé generácie bojovali s teplom? Používali triky, z ktorých niektoré fungujú dodnes. A väčšinou ani nič nestoja.

Život pod zemou

Kedysi dávno naši predkovia žili v podzemí a účinne kontrolovali teplotu obydlia. Život pod zemou ponúka stabilné teploty po celý rok. V niektorých končinách sveta takto vznikli celé mestá. Ak sa práve chystáte na dovolenku do Turecka, miestni vám povedia a ukážu viac.

Jaskyne

Rovnako je to aj s jaskyňami. Dnes sa nikto z nás nepresťahuje do jaskyne, ale pred príchodom architektúry to bolo obľúbené miesto na život. V jaskyni sa celoročne nemení teplota. V lete je v nej chladnejšie ako vonku a v zime zas teplejšie. Chráni pred slnkom, dažďom aj snehom.

Hrubé steny

Jaskynné obydlia neskôr prešli úpravou. Obyvatelia ich vylepšili použitím kameňov alebo tehál. Hrubšie steny pomohli udržať stabilné vnútorné teploty.

Kamenné steny vynikajú ako vodiče tepla. Síce trvá dlho, kým teplo absorbujú, ale o to dlhšie si ho zachovajú. Počas dňa teplo pohlcujú a počas chladnej noci ho uvoľňujú. Preto boli kameň a tehla také populárne stavebné materiály. Ľudia nimi napodobňovali chladenie jaskynných stien.

Vysoké stropy

Kreativita sa v architektúre vždy cenila. O to viac, keď sa spojila s praktickou funkciou.

Horúci vzduch stúpa nahor. Niektoré budovy preto postavili s vysokým stropom, aby stúpajúci vzduch unikol cez okná v jeho blízkosti. Vytvorili prirodzené vetranie.

Aj keď pri strope neboli vždy okná, teplo sa hromadilo vysoko nad priestorom, v ktorom boli ľudia. Tam ostal vzduch relatívne chladný.

Posedenie v tieni

Najjednoduchší spôsob, akým sa ľudia vyhýbali teplu pred nástupom klimatizácie? Sadli si do tieňa. Často na trávu pod vysoký a košatý strom.

Zámerom bolo aj sadenie stromov okolo domov. Listnaté stromy na východnej a západnej strane pozemku pomohli stlmiť slnečné lúče. Vytvorili prirodzené prekážky, ktoré v letných mesiacoch zatienili dom. Slnečné žiarenie sa do domácnosti takmer nedostalo a keď na jeseň listy opadali, pomohlo dom zohriať.

Úplne bežný bol popoludňajší oddych v tieni a spánok. V najhorúcejšej časti dňa ľudia nerobili žiadnu namáhavú prácu, čím znížili hrozbu dehydratácie a vyčerpania z tepla. A keď sme už pri spánku, spanie na verande pred domom alebo na podlahe nebolo vôbec nezvyčajné.

Fontány

Fontány na prelome 19. a 20. storočia sa od tých dnešných dosť líšili. Stále však boli ľahko dostupnou možnosťou, ako sa schladiť.

Vo veľkých mestách fungovali ako žľaby. Ľudia z nich pili vodu, ponárali do nich hlavy a niekedy sa aj vykúpali.

A práve to bol problém. Fontány prestali byť príjemnou úľavou od tepla, keď sa v nich začali šíriť choroby. Okrem ľudí ich na tento účel používali aj kone a iné zvieratá. Nehygienické a neprijateľné.

Ľadové kvádre

Keď chladenie neexistovalo, disponovať v lete ľadom si vyžadovalo isté plánovanie. Ľudia museli vysekať ľad z jazier, ktoré boli zamrznuté počas zimy. Ľad potom uskladnili v špeciálnych budovách, odkiaľ ho neskôr distribuovali.

Použiť ľad na schladenie sa v horúčave bolo účinné, ale nie vždy spoľahlivé. Kde nebola tuhá zima, tam nemali dostatok ľadu na zber. Ak však prišli poriadne mrazy, ľad bol v lete lacnejší a dostupnejší.

Návšteva kina

Firmy a verejné objekty mali klimatizáciu skôr ako domácnosti. Príkladom za všetky je kino. Ľudia zbožňovali sledovať filmy v klimatizovanej miestnosti. Mohli sa skryť pred páľavou a kinám priniesli dovtedy nevídané zisky.

Takto vznikol pojem letné kino. Jeho tradícia pretrvala dodnes. S tým rozdielom, že ľudia už sledujú filmy pod holým nebom. Najčastejšie večer, keď teploty klesnú.

Ventilátory

Prvé ručné ventilátory vyrobili z listov, peria, papiera alebo tkaniny. Overené boli hlavne palmové listy, ktoré svojou veľkosťou efektívne rozhýbali vzduch. Vejáre boli tvarované do polkruhu, aby sa ľahko držali v ruke. Elektrické ventilátory vynašli koncom 19. storočia.

Počuli ste aj o iných spôsoboch, akými ľudia kedysi bojovali s horúčavami? Napíšte nám do komentárov pod článkom.